Otázka:

1. Čo znamená akreditácia študijného programu?

Odpoveď:

Je to proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia posúdi spôsobilosť Vašej vysokej školy uskutočňovať príslušný študijný program. Komisia svoje vyjadrenie oznámi ministrovi, ktorý rozhodne o priznaní práva udeľovať absolventom tohto študijného programu zodpovedajúci akademicky titul. Takýto program nazýva zákon "akreditovaný študijný program" (§ 83 ods. 1). Len na takýto program môže vysoká škola prijímať študentov a uskutočňovať ho.

Otázka:

2. Chceme získať akreditáciu študijného programu. Ako o to požiadať?

Odpoveď:

Požiadate Akreditačnú komisiu o vyjadrenie. Vec, o ktorú budete žiadať Akreditačnú komisiu, je posúdenie spôsobilosti Vašej vysokej školy uskutočňovať príslušný študijný program. Požiadate teda o vyjadrenie podľa paragrafu 82 ods. 2 písm. a/ zákona č. 131/2002 o vysokých školách o študijnom programe. Študijný program opíšete v liste, ktorým budete žiadať, týmito údajmi:

• názov študijného programu,
• študijný odbor, v ktorom sa bude uskutočňovať, pripadne dvojica študijných odborov a určenie, či ide o medziodborové štúdium alebo o kombináciu hlavného a vedľajšieho odboru,
• stupeň štúdia,
• získaný titul,
• forma štúdia,
• dĺžka štúdia.

V jednej žiadosti môžte samozrejme uviesť viacero študijných programov; vtedy uveďte tieto údaje pre každý z nich vo forme tabuľky.

V zmysle Nariadenia vlády SR č. 558/2007 Z.z. zo 14. novembra 2007, ktorým sa mení nariadenie vlády SR č. 104/2003 o Akreditačnej komisii, §2 ods. 5 je potrebné žiadosť s prílohami predložiť v dvoch tlačených vyhotoveniach a dvoch elektronických vyhotoveniach na elektronickom nosiči (napr. CD).

Otázka:

3. Aká ma byť štruktúra dokumentov, predkladaných v elektronickej podobe na CD ako príloha žiadosti o posúdenie spôsobilosti našej vysokej školy uskutočňovať príslušný študijný program?

Odpoveď:

Na CD odporúčame podklady organizovať takto:

Ak sa jedným listom žiada akreditácia viacerých študijných programov, podklady pre každý študijný program by mali byť v samostatnom adresári, ktorý je pomenovaný podľa príslušného študijného programu (pripadne s informáciou o stupni a forme štúdia).
Ak sa v jednom liste žiada akreditácia viacerých študijných programov, ktoré budú uskutočňované na viacerých fakultách, jednotlive študijné programy by mali byť rozdelené v adresároch podľa fakúlt.
Teda napr.:
FEI STU\Energetika
FEI STU\Elektronika
FA STU\Architektura a urbanizmus
FA STU\Dizajn vyrobkov

Na CD nie je potrebné pridávať žiadne prehliadače a nie je ani potrebné vytvárať samospúštateľné CD.

V menách súborov a adresárov nepoužívajte prosím diakritiku a voľte mená súborov a adresárov kratšie ako 64 znakov.

Súbory môžu byť vo formáte MS Office 95, 97, 2000, 2003 (teda konkrétne DOC, RTF, XLS, PPT), PDF, HTML (v tomto prípade je možné použiť aj bežne používané formáty obrázkov) a TXT (teda čistý neformátovaný text).

Na CD môžete priložiť aj text sprievodného listu v elektronickej podobe.

Elektronickú podobu dát je vhodné organizovať tak, aby bol k žiadosti priložený len jeden kus CD média.

A ešte poznámka: Obsah a rozsah podkladov určuje nariadenie vlády.

Otázka:

4. Kto žiada o akreditáciu študijného programu?

Odpoveď:

Ide o posúdenie spôsobilosti vysokej školy. Výsledkom procesu bude priznanie práv vysokej škole. Akreditačná komisia nechce zasahovať do vnútorného rozhodnutia vysokej školy, kto všetko v jej mene môže vystupovať. O čo sa môže s istotou oprieť, je zákon, podľa ktorého v mene vysokej školy koná a navonok ju zastupuje rektor. Očakáva preto, že žiadosť za vysokú školu podáva jej rektor. Od rektora tiež komisia žiada pripadne doplnenie podkladov.

Otázka:

1. V učiteľských študijných programoch (§3 ods. 6 písm. g) novelizovaného nariadenia vlády) môže byť garant predmetu (t.j. tzv. predmetovej špecializácie) súčasne garantom neučiteľského študijného programu v zodpovedajúcom neučiteľskom študijnom odbore?

Odpoveď:

Vysokoškolský učiteľ, ktorý sa podieľa na garantovaní učiteľského študijného programu ako garant skupiny študijných predmetov, z ktorých vysoká škola určuje študijný program, môže byť garantom iného študijného programu v tej istej forme štúdia a v tom istom stupni (z listu ministra školstva zo dňa 15. 2. 2008)

Otázka:

2. Garantovanie konverzného študijného programu, t.j. študijného programu, napr. na druhom stupni, určeného pre absolventov štúdia na prvom stupni v inom, nie veľmi odlišnom odbore, ktorý má obsah štúdia rovnaký ako bežný študijný program, je však rozšírený o jeden rok (§3 ods. 6 písm. f) novelizovaného nariadenia vlády). Môže aj "bežný" študijný program aj "konverzný" študijný program v tom istom študijnom odbore garantovať jeden a ten istý garant?

Odpoveď:

V prípade garantovania konverzných študijných programov je prípustné, aby garant študijného programu bol aj garantom konverzného študijného programu v tej istej forme štúdia a v tom istom stupni. (z listu ministra školstva zo dňa 15. 2. 2008)

Otázka:

3. V prípade tzv. vertikálneho garantovania na prvom, druhom a treťom stupni (§3 ods. 6 písm. f) novelizovaného nariadenia vlády platí obmedzenie, že garant môže garantovať na každom stupni len v jednom študijnom odbore, pričom musí ísť o ten istý študijný odbor alebo o príbuzný študijný odbor podľa sústavy študijných odborov?

Odpoveď:

Nariadenie vlády o Akreditačnej komisie pripúšťa, aby vysokoškolský učiteľ bol garantom v inom študijnom odbore v prvom stupni vysokoškolského vzdelávania a v inom študijnom odbore v inom stupni vysokoškolského vzdelania. Uvedené študijné odbory však musia byť príbuzné, inak daný vysokoškolský učiteľ nespĺňa podľa zákona o vysokých školách kvalifikačné predpoklady na výkon príslušnej funkcie docenta alebo funkcie profesora, a teda nie je možné, aby bol garantom študijných programov v príslušnom študijnom odbore. (z listu ministra školstva zo dňa 15. 2. 2008)

Otázka:

4. Môže garantovať jeden garant ten istý študijný program (v tom istom študijnom odbore, na tom istom stupni) v dennej aj externej forme (pozri §3 ods. 6 písm. f) novelizovaného nariadenia vlády)?

Odpoveď:

Nariadenie vlády o Akreditačnej komisie pripúšťa, aby vysokoškolský učiteľ bol garantom študijného programu v dennej forme štúdia a študijného programu v externej forme štúdia v tom istom stupni.

Otázka:

5. Môže garantovať povinné predmety jadra znalosti aj docent, ktorý ma na univerzite čiastočný pracovný úväzok ?

Odpoveď:

Garantovanie študijného predmetu tak, ako to uvádza v súčasnosti platné nariadenie vlády o Akreditačnej komisii č. 104/2002 Z.z. v znení zmien nar. vlády č. 558/2007 Z.z. (§3 ods. 5 písm. b)) sa podľa ústneho usmernenia MŠ SR vzťahuje len na predmety v rámci akreditácie študijných programov v učiteľských študijných odboroch, kde sa vyžaduje pri kombináciách predmetov v rámci študijného programu učiteľstvo predmetu garant, ktorý musí byť zamestnaný na fakulte, resp. vysokej škole na ustanovený týždenný pracovný čas. Pojem "predmet" v nariadení vlády treba preto chápať v zmysle tzv. "predmetovej špecializácie" v rámci študijného programu učiteľstva. Pre garanta, resp. toho, kto zabezpečuje výučbu ktoréhokoľvek predmetu v rámci študijného programu, nie je explicitne stanovené, akým podielom v rámci pracovného pomeru má byť viazaný s danou vysokou školou, resp. fakultou. Tento aspekt sa však zvažuje pri posudzovaní atribútu personálneho zabezpečenia v rámci Kritérií na posudzovanie spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijné programy, a to v kritériu KSP-A3-štruktúra prednášateľov, resp. vysokoškolských učiteľov, pôsobiacich v ťažiskových formách výučby v závislosti od špecifík študijného odboru (kvalifikačná štruktúra), kde sa konštatuje, že pre každý študijný program musí vysoká škola mať k dispozícii dostatočný počet vysokoškolských učiteľov v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas ("plný úväzok"), aby spolu s garantom dokázali plynulo a trvalo udržiavať kvalitu a rozvíjať daný študijný program.

Otázka:

1. Mnohé pracoviská majú odakreditovaný niektorý z vyšších stupňov študijného programu a napriek tomu sú povinné žiadať akreditačnú komisiu o akreditovanie nižšieho stupňa - parciality študijného programu.

Konkrétne: na XF UXX v XXX máme odakreditované magisterské štúdium v SO X, magisterské štúdium v SO Y a iné. Musíme žiadať o bakalárske štúdium, ak je magisterské štúdium rozdelené na základné (3 roky) a hlavné (2 roky), pričom postupovú skúšku zo základného do hlavného štúdia možno stotožniť s bakalárskou ? Lebo je dosť študentov, ktorí nemajú ambície dosiahnuť magisterské štúdium a uspokojili by sa s bakalárskym diplomom.

Existujú tiež prípady, ak je v určitom odbore odakreditované doktorandské štúdium a chýba akreditácia magisterskeho štúdia. Dovoľujeme si Vás požiadať o preverenie a sprehľadnenie tejto skutočnosti, čím by sa ušetrila energia a znížila byrokracia.

Odpoveď:

1. Čo sa teraz poskytuje, sú študijné odbory. Právo poskytovať ich zaniká zo zákona (§ 109) a neexistuje zo zákona spôsob, ako ich zachovať bez transformácie.
2. Od šk. roku 2004/2005 (pokiaľ nedôjde v tomto novelizaciou k posunu) môžu vysoké školy prijímať len na študijné programy podľa nového zákona a uskutočňovaných na základe kreditového systému spĺňajúceho rámcové usmernenie podľa § 62 ods. 4 (§ 109 ods. 1). Už len tieto podmienky existujúce študijné odbory síce mohli, ale nemuseli spĺnať.
3. Na to, aby mohli prijímať vysoké školy študentov na študijné programy, musia mať priznané právo, ktorému predchádza proces akreditácie (§ 55 ods. 2; § 83 ods. 1 zákona). Aby získali právo, musia oň požiadať.
4. AK je podľa zákona povinná pri posudzovaní spôsobilosti uskutočnovať študijný program hodnotiť podľa stanovených kritérií viaceré atribúty (§ 83 ods. 2), ktoré sa doteraz pri posudzovaní zákonom nevyžadovali, i keď sa mohlo na ne i v minulosti vecne prihliadať.
5. AK nemá v zákone splnomocnenie upustiť pri posudzovaní spôsobilosti od hodnotenia zákonom stanovených kritérii.
6. Špeciálne k dopytovanému príkladu.
   Je viacero vecných súvislostí, ktoré treba vziať do úvahy. Uveďme aspoň niektoré:
   Ak sa doteraz hovorilo o akejsi postupovej skúske, teraz treba program postaviť tak, aby končil štátnou skúškou. Toto nie je len formálna zmena názvu skúšky. Treba mať pravidlá zostavovania štátnicových komisií.
   Súčasťou štátnej skúšky je obhajoba záverečnej práce. Toto ale pri tzv. postupovej skúške vôbec nemuselo byť. Dokonca sa v prvých troch rokoch vôbec nemusela robiť nejaká práca. Jej zaradenie vyžaduje zmenu obsahu v (bývalých) prvých troch rokoch. Treba pripomenúť, že záverečná práca je práca študenta a je hodnotená a preto musí mať zodpovedajúce kreditové vyjadrenie. Inými slovami, niekde inde sa musia kredity "ubrať". Už len toto sú zmeny, ktoré nie sú triviálne.
   
7. Záver.
   Naozaj ide o jeden z prípadov transformácie, ktorý by mal byť dosť jednoduchý. Existuje naozaj vysoká pravdepodobnosť, že pokiaľ vedela vysoká škola doteraz poskytovať magisterské štúdium, mala by vedieť ponúknuť teraz bakalársky študijný program v tom študijnom odbore. Predpokladá to, že pripraví projekt bakalárskeho štúdia, ktorý bude zodpovedať novému zákonu.
   Projekt by mal voči súčasnému stavu "ošetriť" práve vyššie naznačené a ďalšie požiadavky na študijný program, ako ich vyžaduje zákon. Ich navrhnutie určite nie je "byrokracia", nakoľko v doterajšom štúdiu sa možno ani vôbec neriešili (kreditový systém, záverečná práca, štátna skúška atď.).
   

Otázka:

1. Ako vyzerá hodnotiaca správa, ktorú vypracúva AK pri posudzovaní spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov (§ 82 ods. 2 písm. c/ zákona)?

Odpoveď:

Šablóna hodnotiacej správy je k dispozícii na tomto mieste.

Otázka:

1. Vo vzťahu k prílohe 5 bodu 2d. novely nariadenia vlády (celkový počet výstupov za fakultu za každý akademický rok) platí aj naďalej, že vysoká škola predkladá 50 výstupov za fakultu a za každú oblasť výskumu v súlade s Kritériami na posudzovanie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti ... z 28. 2. 2006?

Odpoveď:

V súčasnosti sú v platné Kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy 28. 2. 2006. V nariadení vlády SR o Akreditačnej komisie v súčasnom znení sa počet výstupov pri hodnotení atribútu výstupov v hodnotenej oblasti bližšie neuvádza a berie sa do úvahy 50 výstupov výskumu patriacich do hodnotenej oblasti spĺňajúcich uvedené kritériá. Výstupy hodnotenia sa používajú napríklad pri návrhu na začlenenie vysokej školy podľa osobitných kritérií. (z listu ministra školstva zo dňa 12. 2. 2008)

Otázka:

2. Vysoká škola musí predložiť v rámci hodnotenia výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti fakúlt výstupy najmä za tie oblasti výskumu, v ktorých chcú v ďalšom období poskytovať študijné programy?

Odpoveď:

Hodnotia sa tie oblasti výskumu, v ktorých fakulta v hodnotenom období poskytovala príslušné študijné programy. Hodnotia sa všetky oblasti výskumu, pretože ide o komplexné posúdenie činností vysokej školy, nielen jej dominantných oblastí výskumu, na ktoré sa fakulta zameriava. (z listu ministra školstva zo dňa 12. 2. 2008)

Otázka:

3. V rámci komplexnej akreditácie predkladajú aj nevysokoškolské inštitúcie, podieľajúce sa na uskutočňovaní doktorandských študijných programov (§ 84 ods. 4 písm. b) platného zákona o vysokých školách), podklady v rámci posudzovania študijných programov spolu s vysokou školou, s ktorou majú dohodu o podieľaní sa na uskutočňovaní doktorandských študijných programov, pričom výsledkom bude rozhodnutie o potvrdení alebo nepotvrdení spôsobilosti podieľať sa na uskutočňovaní daných doktorandských študijných programov?

Odpoveď:

Nevysokoškolské inštitúcie nepodliehajú komplexnej akreditácii. Akreditačná komisia má podľa § 83 ods. 11 zákona o vysokých školách právo iniciovať akreditáciu ich priznaného práva na podieľaní sa uskutočňovať študijný program. (z listu ministra školstva zo dňa 12. 2. 2008)

Otázka:

4. V Prílohe k uzneseniu Akreditačnej komisie č. 35.8.3 v časti 4.1.4. sa požaduje uviesť: " ....celkový počet výstupov výskumnej a vývojovej činnosti za každú fakultu za každý akademický rok za hodnotené obdobie.....". Rovnakú formuláciu používa aj nariadenie vlády č. 558/2007 v bode 2d) Prílohy č. 5. Súčasne odsek 6 materiálu Kritériá používané pri vyjadrovaní o zaradení vysokej školy považuje za hodnotené obdobie 6 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vysoká škola predkladá podklady na hodnotenie,  napr. za roky 2002-2007.

V súvislosti s vyššie uvedeným nie je jasné:

- či sa majú hodnotené kritériá, napr. pre jednotlivé oblasti výskumu, vypracovať dvojmo, to je ako pre akademické roky tak a pre kalendárne roky

- resp. v prípade použitia akademických rokov pre hodnotenie nie je jasné, od ktorého akademického roku sa má hodnotiť: od 2001/2002 alebo od 2002/2003? Hodnotenie sa má ukončiť akademickým rokom 2006/2007 alebo 2007/2008?

Odpoveď:

Predkladajú sa výstupy len za hodnotené obdobie 6 rokov, nie za akademické roky. Za akademické roky sa predkladajú napr. počty študentov, doktorandov a v takom prípade je to presne uvedené. Za prvý akademický rok v hodnotenom období sa počíta ten, ktorý začal v hodnotenom období, t.j. v tomto konkrétnom období je to akademický rok 2002/2003. Akademický rok 2001/2002 začal mimo hodnoteného obdobia, a preto sa údaje z tohto akademického roka už nezarátavajú.

Otázka:

5. Vodporúčanej osnove Akreditačného spisu (Príloha k uzneseniu 25.8.3) sú v časti IV., kapitole 4.1, ods. 4.1.1 uvedené kategórie výstupov A a B. Pod týmito kategóriami sa rozumejú kategórie uvedené v odseku 23 Kritérií na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej  tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy (ďalej len "Kritériá") alebo sa pod týmito kategóriami rozumejú kategórie v rámci evidencie publikačnej činnosti podľa smernice č. 8/2007-R z 31. mája 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov?

Odpoveď:

Ide o kategórie uvedené v Podrobných pravidlách hodnotenia výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti  v rámci KA činností VŠ - zverejnené na webovej stránke AK v časti Komplexné akreditácie (uznesenie 29.6.1). Materiál je zverejnený na webovej stránke AK www.akredkom.sk v linke Komplexné akreditácie.

Otázka:

6. Univerzita má, resp. mala viaceré výskumné a pedagogické pracoviská s celoškolskou pôsobnosťou. Keďže podľa ods. 3 Kritérií sa má hodnotiť výskum uskutočňovaný na celouniverzitných pracoviskách rovnako ako keby sa uskutočňoval na jednej celej fakulte, na každé takéto pracovisko sa pozerať ako na samostatnú fakultu, alebo na všetky spolu ako na jednu fakultu?

Odpoveď:

Podľa ods. 3 Kritérií na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy 28. 2. 2006 " ak sa na VŠ uskutočňuje výskum mimo fakúlt (napr. na celouniverzitných pracoviskách), celý tento výskum sa hodnotí rovnako, ako keby ho uskutočňovala jedna osobitná fakulta." De facto teda bude mať univerzita pre účely tohto hodnotenia akoby o jednu fakultu viac. Do výskumu tejto ďalšej "fakulty" prispievajú pracovníci celouniverzitných pracovísk.

Otázka:

7. Je potrebné vziať do úvahy celouniverzitné pracoviská, ktoré boli zrušené, ale v určitej časti hodnoteného obdobia existovali, resp. takéto pracoviská vznikli počas hodnoteného obdobia? V prípade zrušenia (resp. vzniku) je smerodajná dĺžka existencie takého pracoviska? alebo je rozhodujúci dátum zrušenia (vzniku) tohto pracoviska vzhľadom k termínu komplexnej akreditácie, napr. pred podaním akreditačného spisu?

Odpoveď:

Možno použiť analógiu Kritérií na začleňovanie v ods. 5. Ak vysoká škola alebo fakulta splynula  počas hodnoteného obdobia s inou VŠ alebo  fakultou, zohľadňuje sa to rovnako akoby splynuli na začiatku hodnoteného obdobia. Súčasne treba brať do úvahy aj dĺžku existencie zaniknutého subjektu. Hodnotia sa len tie, ktoré pôsobili aspoň 4 roky.

Otázka:

8. Vysokoškolskí učitelia boli preukázateľne v rokoch 2002-2007 zamestnaní na konkrétnej VŠ, vytvorili publikácie alebo umelecké výkony, ktoré by bolo možné preukázať podľa kritérií akreditačného procesu ako výstupy, keby si ich nezabudli v aktuálnom čase evidovať v univerzitnej knižnici. Podľa súčasných pravidiel evidencie publikačnej činnosti sa im v každom prípade priradia len k roku 2008, ktorý však do obdobia komplexnej akreditácie nespadá, pretože termín odovzdania dokumentácie je rok 2008. Môžeme uvedené výstupy po evidencii v roku 2008 vykazovať v aktuálnom roku ich publikovania, resp. zverejnenia za vysokú školu, na ktorej boli v čase zverejnenia zamestnaní?

Odpoveď:

Rozhodujúci je podľa kritérií dátum zverejnenia výstupu. Teda nie dátum knihovníckeho spracovania.

Zároveň je potrebné pripomenúť, že nestačí, aby pracovníci boli na vysokej škole zamestnaní, musia na publikácii aj túto VŠ uviesť.

Otázka:

1. Ak sa fakulta v rámci komplexnej akreditácie uchádza napr. o akreditáciu ŠP učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry (ďalej len SjaL) je pre jeho priznanie postačujúca akreditácia v oblasti výskumu č. 1 Pedagogické vedy s uvedením výstupov z oblasti pedagogiky a didaktiky SjaL? Upozorňujem, že v prípade, ak fakulta má programy v 3 pedagogických študijných odboroch, v 9 učiteľských ŠP a v 2 odborových didaktikách, tak by napr. v súbore 50 výstupov boli z didaktiky SjaL v najlepšom prípade maximálne štyri výstupy.

Odpoveď:

Ide o komplexnú akreditáciu a pri hodnotení sa postupuje komlexne. Naozaj nemožno preto napr. oddeliť posudzovanie študijných programov od hodnotenia výskumnej činnosti. Kvôli úplnosti a presnosti však musím poznamenať, že ide o rôzne úkony s inými výstupmi. Na akreditovanie študijných programov predkladá vysoká škola podklady tak, aby sa dalo vyhodnotiť plnenie všetkých 16 kritérií, teda aj A1 (úroveň výskumu pracoviska). Výstupom bude odporúčanie AK potvrdiť alebo nepotvrdiť spôsobilosť.

Na rozdiel od toho pri hodnotení výskumnej činnosti sa predkladajú výstupy, ocenenia atď za oblasť výskumu, nie za študijný program. Fakulta predloží tieto podklady za všetky oblasti výskumu, v ktorých vykonáva výskum. Jedna fakulta môže pôsobiť (a podľa mojich informácií je to veľmi často tak) vo viacerých oblastiach výskumu. Výstupom tohto hodnotenia bude akýsi vektor (celkový profil) ohodnotení, napr. B-, C+, A-, ak fakulta pôsobí v troch oblastiach výskumu. Z celkového profilu kvality sa určí postupom podľa odseku 26 kritéri celkové hodnotenie výskumnej činnosti fakulty v hodnotenej oblasti.

Zhrnutie. Vychádzame z toho, že pri komplexnej akreditácii budú postupovať konzistentne ako vysoká škola (napr. v tom, že ak poskytuje študijný program, na uskutočňovanie ktorého treba vykonávať výskum v niektorom odbore v nejakej oblasti, tak doloží príslušným spôsobom pôsobenie vo výskume aj pri študijnom programe, aj pri hodnotení výskumu) aj AK (napr. aby nedošlo k rozdielnemu hodnoteniu). Pokiaľ fakulta nepredloží do hodnotenia výskumu nejakú oblasť, dá sa to chápať v zmysle odseku 3 Kritérií tak, že v tejto oblasti neuskutočňuje výskumnú činnosť. Tá je však nutnou podmienkou uskutočňovania študijného programu.

Otázka:

2. Akým spôsobom má fakulta preukázať výskum v učiteľstve SjaL z hľadiska študijného (neučiteľského) odboru č. 2. 1. 27. slovenský jazyk a literatúra?

2. a) Môže pridať do oblasti výskumu č. 1 aj výstupy v tomto prípade z oblasti výskumu č. 2 Humanitné vedy a v akom množstve pre jedno učiteľstvo? V hore uvedenom príklade budú potom štyri práce pripadajúce na učiteľstvo SjaL, napr. dve didaktické a dve z odboru 2. 1. 27, postačovať na akreditáciu ŠP Učiteľstva SjaL, resp. aj Odborovej didaktiky SjaL?

Odpoveď:

Kritériá nepoznajú možnosť predkladania výstupov z jednej oblasti výskumu v rámci inej oblasti výskumu.

Poznamenávam, že pri hodnotení výskumu ide o preukázanie úrovne výskumu fakulty v celej oblasti, Kritériá nepoznajú nejaké kvóty pre odbory alebo dokonca programy v rámci jednej oblasti. Aj ak sa z jedného odboru dostane medzi výstupy len malý počet výstupov, študiný program v tom odbore sa bude dať posúdiť, pretože v podkladoch pre akreditáciu tohto študijného programu fakulta doloží aj úroveň výskumu pracoviska (na posúdenie kritéria A1),

Otázka:

2. b) Alebo musí predložiť plnú akreditáciu oblasti výskumu č. 2 Humanitné vedy, vo všetkých atribútoch, t. j. napr. 50 výstupov atď.? V tomto prípade učiteľské (najmä pedagogické) fakulty predkladajú dvojnásobok výstupov oproti fakultám, ktoré sa uchádzajú o neučiteľské študijné programy.

Odpoveď:

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak fakulta zabezpečuje pre učiteľský študijný program nielen psychologicko-pedagogický a spoločenskovedný základ, ale aj aj tzv. odborovú špecializáciu, mala by v oboch oblastiach aj vykonávať výskum.

Poznámke o dvojnásobku asi nerozumiem. Neplatí totiž, že neučiteľské fakulty pôsobia len v jedinej oblasti výskumu.

Otázka:

2. c) Bude v tomto prípade postupovať AK rovnako voči všetkým vysokým školám na Slovensku? Výsledkom totiž bude reprofilácia fakúlt, poskytujúcich učiteľské ŠP v celoslovenskom meradle smerom k poskytovaniu učiteľstva prírodovednými alebo filozofickými, či humanitnými fakultami s následným oslabením už aj tak slabého didaktického zamerania učiteľskej prípravy, ktoré je jej profesijným jadrom, alebo vysoká neochota pedagogických fakúlt garantovať pedagogicko-psychologický a sociálno-vedný základ pre ostatné fakulty vysokej školy.

Odpoveď:

Vyššie uvedené tvrdenie pod bodom b) sa vzťahuje na všetky fakulty, nielen na pedagogické.

Otázka:

3. Ak sa pred komplexnou akreditáciou dve pracoviská vnútri vysokej školy zlúčia (napr. dve katedry hudobnej výchovy na dvoch fakultách do jednej katedry na jednej z nich), budú ich zamestnanci, ktorí predtým pracovali na inej fakulte danej vysokej školy bez problémov posudzovaní ako zamestnanci na ustanovený pracovný čas viac ako 3 roky?

Odpoveď:

Čiastočne možno vyjsť z Kritérií, ods. 5 a):

Na účely hodnotenia výskumu podľa týchto kritérií sa akademickým zamestnancom fakulty rozumie každý vysokoškolský učiteľ alebo výskumný pracovník s vysokoškolským vzdelaním, ktorý je k 31.12. posledného roka hodnoteného obdobia podľa odseku 7 zamestnaný na vysokej škole na ustanovený týždenný pracovný čas a zaradený na fakulte, a to súvislo aspoň po dobu troch rokov.

Toto kritérium stanovuje 3 podmienky:

• je to vysokoškolský učiteľ alebo výskumný pracovník s vysokoškolským vzdelaním,
• je zamestnaný na "plný" úväzok,
• je zaradený na fakulte.

Z toho vyplýva, že "preradenie" akademického zamestnanca medzi katedrami jednej fakulty napĺňa podmienky tohto kritéria, "preradenie" medzi fakultami už nie. Poznamenávam, že odporúčanie o zlúčení príbuzných katedier býva typickým výsledkom hodnotenia akreditačnou komisiou. Jedným z možných úskalí pri organizačných zmenách krátko pred hodnotením je, že by sa dalo ťažko rozlíšiť, či nejde o účelové úkony.

Otázka:

4. Podrobné pravidlá hodnotenia výskumu používajú v niektorých technicky orientovaných oblastiach výskumu (napr. 14, 15, 17, 22) pre opis druhu výstupu v kategórii výstupov A pojem "medzinárodná profesijná databáza", v niektorých iných používajú špecifické určenie databázy. Aká je interpretácia uvedeného pojmu?

Odpoveď:

AK prijala Podrobné pravidlá hodnotenia výskumu ako ucelený dokument. Na hodnotenie všetkých oblastí výskumu sa vzťahujú aj napr. úvodné ustanovenia a všeobecne formulované pravidlá, medzi nimi aj pravidlo vyjadrené týmto textom:

AK schvaľuje tieto podrobné pravidlá hodnotenia majúc na zreteli hlavný cieľ, aby vyjadrovali porovnateľnú úroveň kvality v jednotlivých kategóriách vo všetkých 24 oblastiach výskumu. AK rešpektuje rôzne zvyklosti a spôsoby formulovania zaužívané v jednotlivých oblastiach, (...) ktoré však treba chápať tak, aby vyjadrovali porovnateľnú úroveň kvality.

Toto pravidlo limituje interpretáciu pojmu "medzinárodná profesijná databáza" v technicky orientovaných oblastiach výskumu vymenovaných vyššie. V porovnateľných iných oblastiach sa používa Thomson Scientific Master Journal List, prípadne jeho podmnožina. Práve kvôli tomu, aby AK konzistentne hodnotila v síce rôznych, ale z hľadiska posudzovania publikačných výstupov približne porovnateľných oblastí, bude sa ako "medzinárodná profesijná databáza" v oblastiach 14, 15, 17, 22 používať Thomson Scientific Master Journal List.